Martina Lubyová v relácii Braňo Závodský naživo - mýty vs. fakty

Autor: Miroslav Tokarčík | 24.10.2018 o 15:46 | Karma článku: 10,02 | Prečítané:  13822x

6. septembra 2018 bola hosťom diskusnej relácie rádia Expres “Braňo Závodský naživo” ministerka školstva Martina Lubyová. Pozreli sme sa na výroky, ktoré v relácii odzneli a porovnali ich s relevantnými faktami.

Mýty vs. fakty 1: Verejné obstarávanie

B. Závodský: Aj na začiatku nového školského roka chýba školám milión učebníc a mnohí učitelia zo štátnych kníh ani učiť nechcú. Učebnice za milióny ležia v skladoch a nové platia rodičia. Prečo tento systém stále nikto nezmenil?

M. Lubyová: Sú tam ďalšie problémy, ktoré samozrejme neodstránite za rok. Je to najmä problém s verejným obstarávaním - keď si zoberiete, že vy tie knihy musíte obstarávať v cykle jedného roka, pokiaľ tí účastníci toho VO začnú na seba navzájom podávať námietky, tak často sa stane, že tento proces je natoľko zablokovaný, že to nestihnete v tom cykle jedného roka. Verejné obstarávanie je proces, ktorý vyplýva zo zákona. Na jednej strane prílišná liberalizácia potom zase produkuje obavy, že bolo niečo zneužité, že sa nešlo transparentným mechanizmom, kde sa môžu viacerí prihlásiť.

To, že v súvislosti s aktuálnym systémom obstarávania učebníc zaznelo slovo “problémy”, je veľmi trefný postreh. Čo obstarávanie, to odhalenie, že od princípov férovosti a transparentnosti majú tieto procesy poriadne ďaleko (nedodržanie súťažných podmienok, kritické termíny na odovzdanie súťažných návrhov učebníc a ďalšie).

Podávanie námietok je jediným spôsobom, ako môžu súťažiaci prispieť k odstráneniu týchto závažných nedostatkov (napríklad, keď konkurzná komisia vybrala návrh, ktorý obsahoval kvantum odborných chýb). Slovné spojenie “transparentný mechanizmus” sa v súvislosti s tendrovaním učebníc stáva len komickou, okrídlenou frázou.

 

Mýty vs. fakty 2: Kombinované obstarávanie učebníc

M. Lubyová: My naozaj kombinujeme veci. Pokiaľ sa nepodarí vyobstarávať, máme možnosť prefinancovať školám nákupy vlastných učebníc a toto sa vo veľkej miere deje, len to ľudia nevedia, lebo sa vždy medializuje nejaké…/nedokončený výrok :)/

Systém príspevkov na učebnice funguje len od 1. januára 2015, a to vo výrazne obmedzenej miere - každoročne sa z prostriedkov štátu prispieva len na niekoľko vybraných titulov.

Od roku 2016 sa napríklad prepláca učebnica prvouky pre 2. ročník ZŠ (tender bol kvôli nevhodným súťažným podmienkam zrušený, štátna učebnica prvouky chýbala, a tak sa zaviedol príspevkový systém na tri existujúce učebnice prvouky od rôznych vydavateľov).

Príspevky sa udeľujú aj na učebnice cudzích jazykov (v roku 2015 to boli učebnice AJ pre 3., 4. a 5. ročník ZŠ, v roku 2016 učebnice AJ pre 6.-9. ročník ZŠ, v roku 2017 išlo o jazykové učebnice pre stredné školy).

V porovnaní s množstvom učebníc, ktoré sa obstarávajú centrálne, tvoria učebnice, na ktoré sa uvoľňuje štátny príspevok a dokonca existujú aj alternatívne publikácie, len skutočne zanedbateľné percento.  

Ak sa podľa slov ministerstva “nedarí” učebnice vyobstarať (napr. kvôli spomínanému zrušeniu existujúceho tendra), existujú dve možnosti, ako učebnice zabezpečiť - buď sa vyhlási nové verejné obstarávanie (a celý byrokratický kolotoč sa rozkrúti odznova) ALEBO sa tak, ako sme uviedli vyššie, prefinancujú existujúce učebnice (spomínaná prvouka pre 2. ročník).

Ak môže tento spôsob zabezpečovania učebníc fungovať v “kritických” situáciách, prečo by nemohol fungovať globálne (na otvorenom trhu)?

 

Mýty vs. fakty 3: Samostatný nákup učebníc

B. Závodský: Ak Vám toto riaditeľ povie (moderátor citoval zo sťažností učiteľov na nekvalitu štátnych kníh), dáte mu budget, aby si nakúpil vlastné?

M. Lubyová: My mu povieme, nemali si tú knihu objednať, lebo my tým školám nemôžeme tie knihy nanútiť. Tie školy dostávajú od nás knihy na základe objednávky, to znamená, škola si tie knihy objedná, my im ich pošleme. My im ich neposielame len tak, akože bez nejakého titulu. To znamená, že ak si škola objedná knihy, ktoré potom tá škola nechce využívať a núti rodičov, aby zaplatili iné knihy, tak to už naozaj nie je v našej kompetencii, aby sme už v tejto fáze zasiahli.

Štátne učebnice vraj nikomu nemožno nanútiť, ale opak je pravdou. Napríklad sa stáva, že ich dostanú aj školy, ktoré si ich neobjednali (viac sa môžete dočítať napríklad tu).

Smutnejší je však fakt, že školy sú k objednávke štátnych učebníc donútené systémovo. Dôvodom, prečo si ich objednávajú, je jednoducho to, že ide o JEDINÉ dotované učebnice. Akúkoľvek alternatívu mimo štátnej ponuky si musia školy zaplatiť samy (zo svojho rozpočtu alebo z peňazí rodičov, čo je v prípade mnohých škôl i domácností vylúčené).

Štát ich teda stavia pred ultimátum - buď dostanete zadarmo štátnu učebnicu alebo ŽIADNU. Ak by ste si mali vybrať medzi NIEČÍM a NIČÍM, ako by ste sa na mieste škôl rozhodli?

 

Mýty vs. fakty 4: Otvorenie učebnicového trhu

M. Lubyová: Nedá sa úplne liberalizovať ten trh, pretože opäť skúsenosti z niektorých krajín hovoria o tom, že vznikne prirodzený monopol. Prirodzený monopol je to, že jeden obchodný dodávateľ prevalcuje všetkých ostatných, lebo začne používať nekalé praktiky.

Tvrdenie, že väčšie množstvo vydavateľov na trhu a väčší výber učebníc vedie k vzniku prirodzeného monopolu, je ako logickým, tak aj ekonomickým nezmyslom. Práve uzavretý trh a direktívne predpisovanie jednej učebnice od jedného vydavateľa všetkým školám na Slovensku je v podstate štátom vytvorený a riadený monopol.

Po stručné hodnotenie otvoreného trhu, ktoré ministerstvo s toľkými obavami odmieta, nemusíme chodiť ďaleko. Hovorkyňa českého ministerstva školstva J. Balážová pre Trend:  “Otvorenosť systému hodnotíme ako prínos. Škola vyberie také učebnice, ktoré zodpovedajú štýlu výučby a uplatňovaným vyučovacím metódam.”

 

Mýty vs. fakty 5: Učiteľom sa nechce pracovať s inými učebnicami

M. Lubyová: Za prvé, prirodzený monopol tu je v tom, že keď učitelia sú zvyknutí robiť s jednou knihou, už nemajú snahu sa preorientovať na inú knihu, lebo je tam určitá zotrvačnosť, je to pohodlné, má to všetko nastavené. Takéto informácie máme zo Slovenska.

Učitelia sú, žiaľ, “zvyknutí” pracovať s jednou učebnicou, lebo sú k tomu uzavretým učebnicovým trhom a predpisovaním jednej učebnice “nútení”. Z finančných dôvodov si často iné učebnice zabezpečiť nemôžu. Ak sa odstráni monopol, argument, že nie je “snaha preorientovať sa na inú knihu”, veľmi rýchlo padne.

Navyše, podľa prieskumu Štátneho pedagogického ústavu (2015), čiže vlastnej organizácie ministerstva školstva, až 50%-ám štátnych učebníc by učitelia udelili v rámci svojho hodnotenia známku “tri”. V inej realizovanej ankete sa spomína dokonca aj štvorka. Toľko k ich spokojnosti.

 

Mýty vs. fakty 6: Máme vlastné analýzy IVP

M. Lubyová: Za druhé, my máme vlastné analýzy, ktoré nám vyrába ten údajne zrušený IVP, ktorý nikdy zrušený nebol a tam sa porovnávajú tri modely pre Slovensko a zrovna tí ľudia hovoria, že najlepší je zmiešaný model, to znamená nie úplne liberalizovaný, ale s určitou reguláciou, to máte všade tú reguláciu.

Spomínaná vlastná” analýza, ktorá porovnáva rôzne typy učebnicových modelov, vznikla ešte v roku 2016, keď na ministerskej stoličke sedel Juraj Draxler.

Názov tejto štúdie ministerka veľmi diplomaticky nespomenula. Asi by vyznelo kontraproduktívne, ak by sa odvolávala na dokument s názvom Zviazané učebnice…

V súvislosti so Zviazanými učebnicami odznela v rozhovore ďalšia dezinformácia. Zviazané učebnice odporúčajú síce postupnú, ale ÚPLNÚ decentralizáciu trhu (nie zmiešaný model, ako zaznelo v rozhovore). Citujeme zo Zviazaných učebníc:

“Z hľadiska jednoduchosti a otvorenosti systému považujeme za najlepšiu alternatívu postupnú decentralizáciu učebnicového systému a zavedenie učebnicového príspevku pre jednotlivé školy.”

Tento prístup by zároveň mohol umožňovať, aby školy, ktoré sa rozhodnú namiesto učebníc používať iné didaktické materiály alebo pomôcky, mohli poskytnuté finančné prostriedky využiť na ich zabezpečenie. V súčasnosti totiž hrozí, že školy si objednávajú učebnice, ktoré im nevyhovujú (a nakoniec ich ani nevyužívajú), pričom nákup vhodných didaktických materiálov si musia platiť z vlastných zdrojov, hoci štát zabezpečuje bezplatné učebnice. Navyše, vo väčšine európskych krajín učebnice nakupujú priamo školy, ktoré dostávajú financie od štátu, príp. z iných zdrojov (miestne dane). Je tomu tak aj v krajinách, ktoré sa dajú z hľadiska veľkosti trhu porovnať so Slovenskom, ako sú napríklad pobaltské štáty.“

 

Mýty vs. fakty 7: Máme zmiešaný učebnicový model

M. Lubyová: V zásade máme zmiešaný model, ale treba ho viac otvoriť, ale neznamená to kompletná liberalizácia, pretože tam by naozaj bolo nebezpečie tej monopolizácie, lebo potom tí výrobcovia robia ďalšie nekalé praktiky. Práve preto je treba, aby bola do istej miery aj regulácia.

Dá sa to urobiť aj zákonom, ale už keď sa zamyslíte nad tým, my ani v súčasnosti nemáme také tituly, že núti sa škole jedna jediná učebnica, v zásade teraz sa to už robí tak, že máte ŠVP, vypíše sa súťaž, prihlási sa 10 producentov učebníc, idú do súťaže, vyberú sa dajme tomu dve učebnice a potom z týchto si školy ešte môžu vybrať, čiže sa obstarávajú dve. Čiže je možné zvýšiť ten počet. Čiže je tu ten model otvorenejší. Oni  (IVP) sa prikláňajú k tomu zmiešanému modelu, to znamená liberalizácia, ale nie úplná.

Hovoríme síce o liberalizácii, ale tá je popretá vo svojej hlbokej podstate. Či je víťaz jeden alebo dvaja (v 99% predmetov je stále JEDEN), tohto “víťaza” či víťazov súťaže o najlepšiu učebnicu si NEVYBERÁ škola. Vyberá ich štát. Ministerstvo školstva. Sedemčlenná komisia.

V relácii Braňo Závodský naživo sme mohli počuť množstvo argumentov, prečo trh neotvoriť - komplikácie, monopolizácia, nekalá obchodná vojna a ďalšie pochmúrne teórie. Irónia osudu je, že netransparentnosť, neférovosť, nekalá súťaž a ďalšie negatíva sa celé roky prešetrujú práve v súvislosti s terajším uzavretým trhom a tendrovaním učebníc. Za všetko hovorí tento článok. I  jeho názov.

Opozičný návrh z 23. októbra 2018 na novelu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorým by sa otvoril učebnicový trh, parlament znova odmietol. O zmenu musíme opäť zabojovať spoločnými silami. Ak chcete prispieť k úsiliu o zmenu učebnicovej politiky, podporte našu online petíciu Slobodné učebnice.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?