Prečo nemáme autorov učebníc

Autor: Miroslav Tokarčík | 20.7.2018 o 13:41 | Karma článku: 5,67 | Prečítané:  2384x

“Predstavte si, že ste učiteľkou slovenčiny a máte skvelý nápad, ako žiakom vysvetliť učivo. Máte vytvorenú novú didaktickú koncepciu a chceli by ste, aby sa dostala k žiakom po celom Slovensku. Tak by ste napísali rukopis...”

...opísali sme v našom článku pre Startitup, ako začína tvorba učebnice. V každej vete samé “ak”, “by” a podmieňovací spôsob. Napísať učebnicu preto vyznieva ako ďalšie nefalšované slovenské sci-fi. Poďme sa teda pozrieť na 5 najčastejších dôvodov, prečo u nás nové učebnice jednoducho nevznikajú.

1. lebo iŠVP

Keď máte za sebou tú najťažšiu časť práce a skutočne zostavíte novú koncepciu výučby nejakého predmetu, nasleduje tvorba rukopisu, ktorý sa bude ďalej posudzovať, upravovať a schvaľovať. Akokoľvek si však vo svojej tvorivej predstavivosti “uletíte”, musíte sa vtesnať do požiadaviek Štátneho vzdelávacieho programu. 

ŠVP predpisuje “povinný obsah výchovy a vzdelávania (...) a je záväzný pre tvorbu a posudzovanie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov” (školský zákon). To znamená, že ak chcete dostať na svetlo sveta novú učebnicu, musíte zohľadniť okruhy vedomostí, ktoré má študent daného ročníka ovládať a splniť prísne kritériá tvorby publikácie (rozsahové, tematické, jazykové kritériá, medzipredmetové súvislosti a ešte oveľa viac).

Na tom vonkoncom nie je nič zlé, obsahová kontrola učiva je v dnešnej dobe viac než dôležitá. Väčším problémom je však to, že ŠVP je “živý” dokument (posledná úprava pre ZŠ platí od 1.9. 2015) a učebnice často “nestíhajú” jeho tempo. Keď sa schváli úprava ŠVP, zväčša to znamená, že sa okruhy učiva prehadzujú medzi ročníkmi alebo sa z osnov úplne vypúšťajú. Učebnice, ktoré vyjdú pár mesiacov po ratifikácii zmeny, ju logicky nestihnú zahrnúť a tak je na učiteľovi, aby odsledoval, čo má podľa aktuálneho ŠVP učiť a či je na násobilku ešte priskoro alebo nie. Časť vašej učebnice je tak pre daný ročník nepoužiteľná a vaša práca vyšla navnivoč. Akú máte motiváciu písať, keď učebnicu ešte ani nedokončíte a už bude neaktuálna?

2. lebo obstarávanie

Didaktická koncepcia vymyslená, koncept učebnice hotový, vydavateľ zazmluvnený. Je čas ponúknuť učebnicu na trhu. V ponuke sú dve alternatívy - zlá a ešte horšia.

Prvou možnosťou, tou zlou, je zapojiť sa do tendra na učebnice. Víťazstvo v tendri by znamenalo, že  sa vaša učebnica bude ako oficiálne schválený učebný zdroj poskytovať všetkým školám na Slovensku zadarmo.

Keď sa teda rozhodnete zabojovať vo verejnom obstarávaní, potrebujete riadnu dávku šťastia. Všetko stojí a padá na termínoch - vyhlásenia obstarávania, odovzdania návrhu, vyhodnotenia návrhu. V ideálnom prípade rukopis dokončíte napríklad v marci a verejné obstarávanie bude vyhlásené v apríli. Aký bude termín odovzdania návrhu, to vás až tak netrápi, keďže máte učebnicu „hotovú“ - za predpokladu, že kritériá odovzdania návrhu nie sú diametrálne odlišné od vášho rukopisu (napríklad 10 strán učiva o kolobehu vody v prírode a vy máte pripravené len 2). Vyplníte tonu byrokracie, zapojíte sa a čakáte.

V menej ideálnom prípade máte v marci hotovú tak tretinu rukopisu, tender sa vyhlási v apríli a v máji musí byť súťažný návrh odovzdaný. Napriek tomu, že napísať kvalitnú učebnicu trvá roky, neraz sme sa stretli so šibeničnými termínmi, napríklad takých príjemných 40 dní (viac tu a tu alebo tu). Nemáte na výber, iba zaťať zuby, pár nocí sa nevyspať a “niečo” odoslať. Potom si už môžete len založiť ruky a čakať na prehru rozhodnutie.

Aj keď splníte všetky podmienky účasti v tendri a vaša publikácia je kvalitná, no... vyhrať verejné obstarávanie ako nováčik je asi rovnako pravdepodobné ako víťazstvo Slovenska v hokejovom šampionáte. Karty sú zvyčajne rozdané medzi starými harcovníkmi. Čo už, keď je v istom vydavateľstve toľko všetalentovaných autorov na akýkoľvek predmet…

Nastať môže ešte jedna zaujímavá situácia. Keď sa momentálne používaná učebnica stane obsahovo neaktuálnou (napríklad kvôli zmene v ŠVP), očakávate, že pre daný predmet bude vyhlásené verejné obstarávanie. Ministerstvo však občas prekvapivo rozhodne len o “úprave” aktuálnej učebnice. Samozrejme, v réžii toho istého vydavateľa, ktorému z reedície opäť kvapne niečo naviac.

3. lebo nulový odbyt

Druhou spomínanou, tzv. “ešte horšou” možnosťou, ako zabezpečiť odbyt vašej publikácie, je vykašľať sa na verejné obstarávanie a snažiť sa o klasický, trhový odbyt učebnice (a od začiatku z pozície alternatívneho zdroja). Ak by si škola vybrala vašu učebnicu (čomu samozrejme predchádza nákladná reklama, aby sa o nej školy vôbec dozvedeli), musela by si ju zaplatiť z vlastných finančných zdrojov (alebo peniaze vyzbierať od rodičov). Odbyt vašej učebnice teda nezávisí len od jej kvality, ale aj od ďalších premenných - dobrého mena vášho vydavateľa, solventnosti rodičov a nespokojnosti učiteľov so štátnou publikáciou. Stále však ide o veľmi nerovný zápas - nech máte tú najkvalitnejšiu učebnicu, stále bojujete proti niečomu, čo je zadarmo. 

4. lebo sa to neoplatí

Ministerstvo rado používa argument, že je zbytočné otvárať trh, keďže autorov je málo, konkurencia slabá a učebnice nemá kto písať. Zaujímavé, že v európskych krajinách s omnoho nižším počtom obyvateľov (Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, či škandinávske Nórsko) je, čuduj sa svete, autorov dostatok, vzniká viacero alternatív učebnice na jeden predmet a trh je otvorený…

My si nemyslíme, že autorov je málo. Ale chýba motivácia. Okrem ťažkého odbytu hotovej učebnice je dôležitým argumentom proti písaniu už samotný začiatok tvorby učebnice a množstvo nezaplatenej, neocenenej a nerentabilnej autorskej práce.

Podľa Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je honorár za autorské dielo súčasťou tzv. ostatných príjmov, ktoré sú bez ohľadu na ich výšku zdaňované 19%-ami a zároveň podliehajú aj zdravotným odvodom vo výške 14%. Netreba zabudnúť ani na 2% Literárnemu fondu. Pri honorári 500€ tak prídete o 175€. Okrem toho autora čaká každý rok milá povinnosť vykonať vo vlastnej réžii ročné zúčtovanie. Namiesto učebníc „tvoria“ autori byrokraciu...

5. lebo nie je záujem niečo meniť...

Náš poslovenčený fínsky model vzdelávania má byť integrovaný a inkluzívny, ale ani v najmenšom nemyslí na integráciu tých, bez ktorých by vyučovanie reálne nefungovalo - autorov ochotných písať. Naše podmienky zabíjajú nielen iniciatívu, ale aj tvorivé myslenie. 

Nedávno sme sa zoznámili s projektom Experimentálny šlabikár. Napriek uspokojivým výsledkom z viacerých testovaní nedostal požehnanie ministerstva (rozumej doklad o súlade s ŠVP). Ak by ho aj dostal, dostáva sa späť na začiatok kolotoča trhovej džungle a nepriestrelnej konkurencie v podobe bezplatných učebníc. Zmení sa to niekedy? Dokedy bude mať niekto zaručený odbyt a niekto zbierať len omrvinky? Kým neskončí biznis zvaný verejné obstarávanie.

Jazvy minulosti

„Preto nám teraz len o to hlavne a nadovšetko má ísť, aby sme za nastávajúce dva roky pred vtokom cudzieho živlu naše školy národné nielen mužným a spravedlivým bránením, ale aj tvorivou činnosťou, zhotovením a vydaním kníh užitočných a potrebám týchto škôl primeraných ochránili a ubezpečili, “ píše Ľudovít Štúr osobne svojmu priateľovi a národnému buditeľovi Ctiborovi Zochovi v marci 1844.

„Keď ale nechcejú naši, nech že nebude tak a na to miesto viete čo urobím? Otvorím subskripciu v novinách na vydávanie školských kníh a začnem subskripciu sám.”

Ludevít, naši by chceli písať, keby mohli. Keby sa oplatilo.

Objavenie tejto listovej korešpondencie nám prišlo skutočne vhod.

Je skvelé vedieť, že máme rovnaké problémy už takmer 200 rokov...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Gorile počuť šušťanie bankoviek aj stretnutia, ktoré spis nespomína

Nahrávka korešponduje so spisom zverejneným pred ôsmimi rokmi.

Píše Branislav Benčat

Čoho sa Haščák bojí

Kontakt s Pentou môže byť čoraz rizikovejší.


Už ste čítali?