Fínske školstvo po slovensky

Autor: Miroslav Tokarčík | 30.5.2018 o 9:37 | Karma článku: 6,35 | Prečítané:  2613x

Kto v týchto dňoch nepíše, nevysiela a nehovorí o školstve, ako keby ani nebol. Tešíme sa, že sa školstvo dostáva do médií aj mimo káuz a škandálov.

Je prinajmenšom úsmevné, koľkokrát sa dá oznámiť, že sa bude oznamovať, prezentovať, že sa bude prezentovať a diskutovať, že sa neskôr bude diskutovať. Výnimkou nebolo ani nedeľňajšie V politike, v ktorom netrpezlivo očakávaný Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania rozoberali ministerka školstva M. Lubyová a člen Výboru pre vzdelávanie M. Sopko (OĽaNO). Táto zhruba hodinová diskusia priniesla zaujímavý podnet na ďalšiu diskusiu - inšpiráciu NPRVV fínskym vzdelávacím modelom. 

Fínsko ako benchmark

Predlohou a východiskom NPRVV sa stalo fínske školstvo ako kvalitný príklad “inklúzie, integrácie a rovnosti vzdelania pre všetkých žiakov bez rozdielu”. S touto inšpiráciou môžeme len a len súhlasiť, avšak doteraz nie je celkom jasné, v akých otázkach a ako veľmi sa Fínskom chceme inšpirovať.

PISA po fínsky

Jedným z dôvodov výberu práve fínskeho školstva ako vhodnej predlohy pre naše vzdelávanie sú výsledky medzinárodných meraní PISA, v ktorých fínski žiaci konštantne obsadzujú popredné priečky. Nie je to však len o  inkluzívnosti fínskeho systému či snahe stierať rozdiely medzi žiakmi. Ak by malo mať “každé dieťa prístup ku kvalitnému vzdelaniu bez rozdielu k spoločenskej príslušnosti alebo zázemia rodičov”, nesmieme zabudnúť ani na potrebu kvalitných pedagógov, učebných materiálov a školskú autonómiu.

Učiteľ na prvom mieste

Učitelia, ak sa dobre pamätáte, sú vo fínskom systéme jedným z najdôležitejších elementov, lebo učiteľ vo Fínsku má naozaj veľmi výsadné spoločenské postavenie, (...) iba 10 % z nich sa dostane na štúdium pedagogickej fakulty, naozaj sú tam učitelia veľmi dôležití a aj v rámci našej reformy sú pokladaní za takú kľúčovú skupinu a motor celej zmeny.” Ak by sa ministerstvu podarilo túto dôležitú fínsku reáliu preniesť do nášho školstva a opätovne vrátiť cveng a vážnosť učiteľskému povolaniu, môžeme si gratulovať. Nezabúdajme však, že najväčším ocenením a prejavom rešpektu voči učiteľom by bolo, ak by boli oslobodení od zbytočnej byrokracie či prácnej domácej výroby a prípravy učebných materiálov, keďže štátnych učebníc je stále nedostatok. Znova sa pýtame, prečo si v 21. storočí učitelia nemôžu vybrať, z čoho budú učiť?

Poznámka pod čiarou

Na postoj Fínska k učebnicovej politike sa v rámci NPRVV akosi pozabudlo. Ak by ste sa chceli o ich učebnicovom systéme čosi dozvedieť z Googlu, pravdepodobne by ste navštívili weby Ministerstva vzdelávania a kultúry alebo Fínskej národnej agentúry pre vzdelávanie. Ministerstvo zodpovedá za vzdelávaciu politiku a systém financovania školstva, v rukách národnej agentúry je tvorba tzv. Národného kurikula, obdoby nášho Štátneho vzdelávacieho programu. Lokálnu implementáciu kurikula majú na starosti samosprávy a školy. Učitelia majú veľkú pedagogickú autonómiu, čiže môžu sami rozhodnúť o spôsoboch výučby. To isté platí aj pre učebnice.

Rozsiahle pasáže o požiadavkach na obsah učebníc či kritériá ich hodnotenia na stránkach fínskych inštitúcií nenájdete. Kompletné informácie o “regulácii” učebníc sa totiž zmestia do jedného odstavca. Keď vznikne nová učebnica či pracovný zošit, automaticky sa dostáva na trh a je k dispozícii pre školy. Za kvalitu a súlad učebníc s národným kurikulom zodpovedá vydavateľ - učebnica nedostáva schvaľovaciu ani odporúčaciu doložku, nemal by ju totiž kto vydať. Vo Fínsku neexistuje žiadna komisia ani inšpekcia, ktorá by mala na starosti posudzovanie učebnice a rozhodovala o jej používaní. Úspech učebnice ovplyvňuje len jej kvalita, referencie a skúsenosti učiteľov. Všetky učebné materiály sú v rámci povinnej školskej dochádzky (základné vzdelávanie, 6-15 rokov) žiakom poskytované bezplatne.

O tejto téme žiaľ v diskusii nepadlo ani slovo a neočakávame, že ju nájdeme v definitívnej podobe NPRVV. Keď sme o učebniciach naposledy hovorili v Rádiu Košice, ministerstvo potvrdilo, že o otvorení učebnicového trhu neuvažuje. Čo k tomu dodať? Chceme výstupy a nedodáme vstupy. Chceme kvalitu a neposkytneme prostriedky. Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania sa Fínskom síce inšpiruje, ale zároveň ho necháva tam, kde je. Ďaleko na severe.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?