Spoločne s ním skončil aj riaditeľ Matej Šiškovič. Bývalí zamestnanci inštitútu posilnili odbor celoživotného vzdelávania pod novým názvomOdbor celoživotného vzdelávania a analýz vzdelávacej politiky (OCŽVaAVP).
Podľa vyjadrenia komunikačného odboru ministerstva školstva zabezpečí toto opatrenie efektívnejší chod rezortu, posilnenie analytického útvaru a zvýšenie kompetencií v centrálnom aparáte. V horizonte dvoch-troch mesiacov však ministerka prisľúbila opätovné osamostatnenie inštitúcií.
K rozhodnutiu zrušiť IVP sa negatívne postavilo opozičné OĽaNO či SaS, Iniciatíva Slovenských učiteľov, Študentská rada vysokých škôl i riaditeľ útvaru Hodnota za peniaze sesterského Inštitútu finančnej politiky, Štefan Kišš.
Z tohto rozhodnutia ministerky môžeme byť aj my len a len sklamaní. Zrušenie analytickej a kritickej inštitúcie (ktorej prospešná práca pomaly upadne do zabudnutia alebo sa presunie na externé “nezávislé” agentúry) je gólom do vlastnej bránky.
IVP odviedlo pre slovenské školstvo kus dobrej roboty. Spolupodieľalo sa na dokumente Učiace sa Slovensko, ktoré bolo svetlom nádeje v snahách o reformu školstva. Navyše prinášalo rôzne fundované analýzy a prognózy, ktoré objektívne poukazovali na boľavé miesta slovenského vzdelávacieho systému. Za mnohé spomeniem komentáre k racionalizácii základného školstva na Slovensku, analýzu kreditného systému učiteľov, vyjadrenia či vysvetlenia k medzinárodným meraniam, kritiku veľkej administratívnej záťaže v školách a mnohé ďalšie.
Bibliou všetkých vydavateľov je však Komentár 01/2016 - Zviazané učebnice ,ktorý otvorene pomenúva problémy učebnicového trhu a prináša objektívne návrhy na jeho liberalizáciu. Z textu dokumentu:
“Za základné problémy týkajúce sa slovenského učebnicového systému považujeme najmä nízku dostupnosť a kvalitu učebníc, ako aj nemožnosť výberu z väčšieho počtu učebníc. Učitelia tak nemajú možnosť zvoliť si učebný materiál, ktorý najlepšie vyhovuje ich postupom a zámerom. Navyše, ak školy nemajú možnosť výberu z viacerých alternatívnych učebníc, nemôžu ani vyvinúť tlak na zvyšovanie ich kvality. Z hľadiska jednoduchosti a otvorenosti systému považujeme za najlepšiu alternatívu postupnú decentralizáciu učebnicového systému a zavedenie učebnicového príspevku pre jednotlivé školy. “
Aj keď reformné návrhy inštitútu zatiaľ ostali nevypočuté, otvorenou kritikou a medializáciou diskutovaných tém zlepšoval všeobecné povedomie o skutočnom stave školstva, zvyšoval edukačnú gramotnosť a nastavoval vládnym kádrom nemilosrdné zrkadlo. Na prahu najväčšej školskej reformy, ktorú mohlo priniesť Učiace sa Slovensko, bol však donútený zaspätkovať a s ním aj znechutená a apatická verejná mienka. Tradičné mávnutie rukou nad témami, ktoré ovplyvňujú budúcnosť našich detí, však nie je správna cesta. Poviete si, niekedy je lepšie nevedieť? To si zrejme pri zrušení kritického inštitútu povedalo aj ministerstvo. Ticho a sladká nevedomosť. A tak nebude mať kto povedať, že kráľ je nahý.